Metoda dynamickeho programovania (Bellman) pouziva riadenie v "otvorenej slucke", preto nedokaze odstranovat poruchy, ktore nastanu v "realnom case", teda pocas riadenia. Hodi sa na tzv. "optimalne planovanie", preto sa aj pouziva v "operacnom vyskume" resp. v "ustalenom stave", po starom v "statickych systemoch". Lubovolna porucha v realnom case sposobi, ze nebude dosiahnute "riadenie", teda ziadany cielovy stav. Preto je to iba "planovanie" (scheduling), v ktorom nemozno eliminovat poruchy, o ktorych neviem kedy pridu. Optimalne riadenie podla Pontrjagina a kol. dokaze "vypocitat" spetnovezobne optimalne riadenie" spojitych alebo diskretnych systemov ako explicitnu funkciu. Nepocita pritom s poruchamy, ale pretoze je to v uzavretej riadiacej slucke "automaticky" efektivne odstranuje poruchy. Teraz nemam cas pisa5 rovnice, ale teoreticky aj prakticky "optimalne riadenie" ovladam, najme casovooptimalne a energeticky optimalne. V manazerskom riadeni sa robi zasadna chyba v tom, ze ked sa formuluje "nova" teoria v automatickom riadeni" tak zmenia jej "nazov" napr prehodenim slovosledu a vyhlasia to za novu ekonomicku teoriu. Napr. "dynamika systemu" vseobecene a "systemova dynamika" v ekonomike. Najvacsi nezmysel je aplikacia "Z -transformacie" alebo Kalmanovho filtra na prognozovanie ekonomickych dat (o tom neskor).