Ale predsalen ju skúsim sformulovať:
V podmienke 1. je vzťah:
X_{n+1} = f(X_n,U_n,n)
Zarazilo ma, načo je tam aj tretí argument zobrazenia {f} teda {n}, keď to {n} sa nachádza v {X_n} a {U_n} v prvých dvoch argumentoch {f}. Potom som si uvedomil, že ten zápis je ekvivalentný zápisu:
X_{n+1} = (f_n)(X_n,U_n)
Teda, že podmienky formovania nového stavu závisia aj od čísla konkrétneho kroku (času) a nie len od pôvodného stavu krokového riadenia. Rozumiem tomu správne?

Čisto matematicky je ten druhý vzťah rovnako dobrý ako ten prvý, ale prvý vzťah viac evokuje celistvosť celého procesu dynamického programovania (aspoň pre mňa). Druhý vzťah zase čisto psychologicky trochu evokuje nepredvídateľnosť zmien podmienok.
Môže ísť o príklad, keď čisto formálny analytický prístup nestačí a treba tak trochu zohľadniť aj psychológiu čitateľa?

Zatiaľ som si to celé len tak narýchlo prečítal a určite sa k tomu ešte vrátim, tak preto možno tá predčasnosť mojej poznámky.