A jedným z prostriedkov bude možno akademicko vedecký systém, ktorý núti písať (často bezduché) články a robiť v oblastiach, na ktoré sa dostávajú granty.

Súčasný vedec musí skôr písať článok o niečom, čomu ani poriadne neverí, len si myslí, že by to (za istých podmienok) mohlo nejako tak byť, alebo píše články o tom, prečo niečo nie je tak, ako to nie je :-) namiesto práce na niečom možno užitočnom. Samozrejme, nie všetky články sú (prezentované ako) také, hovorím ale o 99% tzv. vedcoch (možno je to tým, že vedcom môže byť dnes už takmer kadekto, dokonca aj ja (by som mohol byť:-))
V tomto smere je už len uvažovanie študentov počas štúdia usmerňované tým správnym smerom - štúdia je veľa a študenti sú radi, ak ho zvládnu, nieto aby ešte popritom uvažovali mimo podávaného rámca, hoci treba uznať, že naozaj sa kladie dôraz na premýšľanie a pochopenie, lenže cieľ tohto úsilia je vopred vytýčený.

Potom je ešte istý počet ľudí, ktorí takúto vedu neuznávajú a robia si ju vlastnou cestou, ale väčšina z nich iba totálne blúzni - to je dané jednak častým zatrpknutím až paranojou týchto ľudí, pretože v oficiálnej vede im nedajú šancu, ale najmä tým, že základy oficiálnej vedy často kompletne zahodia, namiesto toho, aby si z nich povyberali to pravé (čo zas nie je vôbec ľahké, teda ak to aj celé nezahodia, tak stále zvyknú robiť zlý výber základov)

Len veľmi veľmi málo ľudí si vyberie správnu kombináciu základov, z ktorých vychádza pri budovaní svojej teórie - niektoré sú aj v oficiálnej vede a niektoré si treba domyslieť. A to je prosím iba výber základných axióm teórie, ktorý ešte sám nezaručuje správne vybudovanie celej teórie - to je už na ľudskom úsilí a trochu aj "šťastí".

Skrátka - robiť vedu je extrémne ťažké a v akademicko-byrokratickom systéme prakticky usmernené do stratena.