Obsah vašich príspevkov sa mi páči.
Niekedy ale nesympatizujem s formou, čo je len drobnosť a najmä vec mojich sympatií - emócií.
Jednoducho sa mi nepáči to prirovnanie Otec-deti.
Je v tom pre mňa zbytočná emócia. Rodičov máme radi, milujeme ich a oni nás. Dá sa to isté povedať o HNR? Vodič dopravné zákony, ktorých dodržiavanie mu umožní bezpečnú cestu, predsa nemiluje ani nie sú jeho otcom, rovnako aj zákony, ktoré umožnili vytvorenie cesty, auta i vodiča samého.

Viem pochopiť, že emócia tak ako môže zaslepiť, vie aj pomôcť niečo pochopiť - lepšie si spojiť niečo s niečím. Vhodná emócia zaihrá na tú správnu strunu v našom podvedomí a pomôže pootvoriť cestu k pochopeniu veci, ktorej poctivý, chladný a analytický rozvoj by zabral tisíce strán textov.
Zhustiť informáciu, zvýšiť informačný tok, dá sa vhodnou prímesou tej správnej emócie. Ak to však človek prešvihne, čo i len o kúsok, tak informácia sa skresľuje, alebo má pachuť - ak má človek istým spôsobom nastavené "emočné poháriky". Emócia je len matéria svojho druhu, dá sa zhusťovať, zrieďovať, premiestňovať, má svoje vlastné "pohybové zákony".

Slúži prirovnanie Otec-deti práve na zahustenie informácie? Pretože ak áno, tak mne sa akosi stráca. Možno som príliš chladný, odmeraný a uvažujem príliš analyticky, alebo by som len chcel... ach tie moje "emočné poháriky" - jednoducho v slovách Boh=Otec-deti cítim pachuť a nie je to len o tom, že niekto tieto slová tisíc rokov zneužíval. To už som prekonal, snáď.

Alebo chladne analyticky - používané prirovnanie sa mi zdá neadekvátne. Neviem však, či to preto lebo mi stále čosi uniká, alebo som trošku ďalej oproti preberanému učivu? Ak mi niečo uniká kvôli tomu, že mi chýba istý "zmysel", asi mi nezostáva nič iné, než sa snažiť trochu poľudštiť, nechať ešte odplaviť staré nánosy z mojich "emočných kanálikov" - ako keď si niekto po štipľavom jedle dá cukrík - taký cukrík nie je sladký, má pachuť, tiež štípe.


Prepáčte, že som mimo tému a opäť s tým istým čo predtým, ako somár čo chodí do kruhu. Radšej sa pustím do štúdia nových materiálov a budem sa snažiť na to nemyslieť, ale ten kamienok v topánke tam stále ešte mám.