Áno, kto správnejšie pochopí "čas", ten celkovo preberá kontrolu.
Ten, (to tajemnství), co se skrývá (taky) v nás.
Aj na poli voda počas sucha vzlína od spodu.
Nie je možné mať lepších politikov, ako sme my samy.
Sú našim zrkadlom, zrkadlom spolocností a necností.
Také sú objektívne pravidlá.

Da, pravda dlja naroda..

No či sa niekto azda niekedy postavil na námestie, alebo pred televíziu a povedal:
Milí občania, ja vám teraz budem klamať.
Asi sa zhodneme, že moc takých nebolo.
Každý verí, že má pravdu.

Vedieť a veriť nemusí byť to isté..

Preto existuje veľmi seriózna otázka:
Ako rozlíšime pravdu od lži?

T.j. metodológiu spracovania faktológie, ako absulútnu zbaň v dnešnom boji ideológii A. egoizmu a B. kolektivizmu popierajúceho in-divi-dua.
T.j. oboch hlavných foriem globálneho fašizmu.

Ako sme sa bavili, vyzerá byť sloboda vedomou nevyhnutnosťou.
T.j. uvedomenou pravdou, kľúčovou informáciou globálneho celospoločenského významu, ktorú sa komukoľvek podarí dostať z úrovne podvedomia, na úroveň vedomia.

Schopnosť tá je však nie len morálne podmienená,
no aj mierou chápania objektívnej reality predurčená.

Morálka bez chápania je zrovna tak smrť,
ako chápanie bez morálky.
Aj keď morálka pravdepodobne stojí isto v hlbšom zmysle vyššie.

Nie nadarmo je filozofia, resp. teológia morálky odborne považovaná za tak dôležitý predmet.

Sloboda končí tam, kde začína nedorozumenie v pomenovaní, definovaní, kódovaní pojmov, terminologickom aparáte, alebo jednoducho v reči, v komu-nikácii. Komu-niké. Spoločnej výhre, úspechu, posune bližšie v morálko-chápaní k Bohu.

Rovnováha, equi-librium, rovná sloboda, primeraný rozptyl vo vzťahu k optlimálnej tendencii,.. harmónia, symmetria, no hlavne jej RA-Z-VOJ, aktualizácia tradícii miesto ich konzervovania, či ich negácie,.. sa javí byť ďalšou z podstatných náväzných úloh druhu Homo sapiens sapiens.