Pre tých, ktorí sa ruštinu učili za mlada v škole a váhajú.
Ja som začal pred asi mesiacom tromi malými knižkami klasikov v ruštine (edícia so slovníčkom výrazov na konci) a pokrok (znovu-rozpamätanie) v porozumení textov je pozoruhodný, a zdôrazňujem, v škole som nepatril medzi borcov jazykárov.
O niečo horšie to vnímam v počúvanom prejave, ale to takisto bude len o praxi a intenzite.
Každopádne ako vidíme, tých ruských zdrojov je viac ako dosť a stojí za to byť s nimi oboznámený.

Tiež sa prikláňam k názoru, že aj ostatné slovanské jazyky budú v sebe (viac či menej) niesť to isté mozgové posolstvo, čo ruština. A možno to bude len podvedomé nadŕžanie "vlastnému chvostu" ale myslím, že najmä naše jazyky (čeština a slovenčina) majú k pôvodnému originálu najbližšie alebo aspoň tak blízko ako ruština.

Na druhej strane napr. "h" je považované za posvätnú hlásku, a teraz neviem, či tým, že ju my bežne vyslovujeme, spôsobujeme nejaké pozitívne vibrácie alebo naopak, ruština ju nepozná a tak je na tom ona lepšie. Ale aj časť Poliakov má "h" problém vyslovovať.