Tiež súhlas.
Akurát možno doplním, že bežný šport, akýkoľvekpohyb, čo nebolí, je inak fajn a zdraviu prospešný.

Vrcholový šport je naopak neprirodzený a kaličí.
Štát sme my, národy tohto územia a našich delegáti nemajú žiadne morálne právo podporovať to svinstvo.

Kto si vyššie, Luxom napísané uvedomí,
môže ale ísť hoc aj na štaDion(étatDio?) a už odbornejśím, "UV-DioPtriami" chráneným okom,
študovať tendencie "chovania aktuálneho bioNeLogického materiálu" jeho Panmi.
Viď zkadlo ParZeovo..

Čitateľ:
Isto..ako vieme, SLOBODA je kategóriou nie vedomia,
ako si mnohí chybne myslia, ale podvedomia.

Teda: myslieť si môže kto chce, ćo chce (zatiaľ" :)).
Avšak inDiviDuálna sloboda končí pri kódovaní vlastných jedinečných obrazov(reality odrazov) a ich posuve, inFormácii preDávaní.

T.j., ak mám s kommuNíké partnerom dostatočne zhodné kľúče ich dekódovania (mravné štandardy, mieru chápania, vôľu),
dôjde k porozumeniu.
Ak nie, ..moja sloboda na danom mieste, operácii,
snahe o pretvorenie situácie, nezdarnom odovzdaní inFormácii
končí..
resp. dosiahne pri transformačnom prenose efekt iný, ako som si želal. Možno i presne opačný..
NedoRAzUmenie.

Mennovateľ:
Avšak menovateľom slobody je vedomie.
Až keď si nejaký jav dostatočne uvedomím,
je vytvorený predpoklad jeho, podľa potreby cieleného, do plachty zachytenia, či odkoca prípadne i hadíka osedlania.
Za siedmymi horami a siedmymi dolinami.
(i)Dej=poces..proCeDuros

Tak sa znižuje miera rizika ujmy môjho "ducha",
ak ucho chápania reality objektívnej moje, nie je chluché..
I môžem ísť so záujmom sa pozieť hoc i do kostola,
kde nebude viac mravy kaziť heslo dookola:
"zo stromu poznania nejedz", a či lož nazývaná "vina moja"