čo ja osobne mám skúsenosti a poznatky s družstvami v poľnohospodárstve v Nemecku a Rakúsku, tak je to diametrálne odlišné od toho, čo boli naše JRD/JZD. Na západe sú to predovšetkým družstva vo forme odbytových družstiev a družstiev na zbudovanie nejakých spoločných prevádzok (bitúnkov, skladov, výrobní krmív a pod.), ale skoro nikdy sa nejedná o družstvá, t.j. spoločné hospodárenie, čo sa týka prvovýroby - polia, dobytok... Tam ide každý sám za seba. Áno spoločné družstvá im pomáhajú v efektivite práce a presadení sa na trhu, odbytové zväzy ich chránia pre obchodnými reťazcami atď. Ale odhrdlačiť na svojom si musia sami, prípadne platiť nádenníkov - poľn. pracovníkov. A tak ja, Helmut a Gertrúda, sme vtedy a vtedy založili tento statok a zanechali svojim potomkom, a tí presne tak, ako my, skoro celý život nevytiahli päty zo statku a "zdochli" na rodnej hrude. Žili si pomerne blahobytne, ale niečo také ako dovolenky pri mori, či inde, vyžadujúce ich neprítomnosť dlhšie ako pár dní, nepripadalo do úvahy.
U nás družstevníctvo bolo založené na vkladoch prvovýrobných prostriedkov (polia, dobytok) do družstva a kolektívnom hospodárení v prvovýrobe, čiže spoločenské zjednotenie práce umožňujúce špecializáciu pracovníkov a koncentráciu výrobných prostriedkov už v prvovýrobe. A západný spôsob družstevníctva bol prevádzaný aj u nás kde JRD/JZD zakladali spoločné poľnohospodárske podniky (niektoré závody mäsopriemyslu, obilné silá, výrobne kŕmnych zmesí a pod.) To bolo po 1989 aj likvidované ako prvé a spretŕhané vlastnícke väzby na finalizujúci potravinársky priemysel (poľnoh. podnikom ani nebolo umožnené vstupovať do privatizačných vĺn, kde podniky mali snahu si udržať prepojenie výrobca-spracovateľ-spotrebiteľ), aby prvovýroba bola odstrihnutá od finančných tokov, ekonomicky oslabená a následne zlikvidovaná.
Bol som osobne na svadbe v Štajersku - spolkovej republike Rakúska, kde sa člen poľnohospodárskej komunity ženil. A poviem vám, tí ľudia neboli chudobní, netreli biedu, ale boli vydretí - zodratí každodennou prácou a starosťami (krave nepovieš: milá moja, dnes nežerieš a nebudeš dojená bo Vianoce...).
Socialistické družstevníctvo v posledných rokoch umožňovalo už voľné dni v týždni aj v živočíšnej výrobe... Žiaľ veľkým neduhom bolo nedodržiavanie technologickej disciplíny a kumulovanie pracovníkov nižších kvalít do poľnohospodárstva, najmä do živočíšnej výroby, na čom veľký podiel mali aj "múdre výroky" nášho školstva - uč sa, lebo ak zostaneš sprostý, pôjdeš kravy dojiť..., čím dehonestovalo celé odvetvie.
Ja som si prežil nielen divoké 90-te roky v poľnohospoárstve, takže viem, o čom hovorím...